V tomto rýchlom a náročnom svete som sa často cítil preplnený očakávaniami, či už od seba samého alebo od ostatných. Vždy som sa snažil dosiahnuť dokonalosť a zároveň som mal neistoty o sebe a svojich schopnostiach. Prechádzal som obdobím keď som si neveril a bál sa, že svoje ciele nedokážem dosiahnuť.
Ale postupne som si uvedomil, že táto náročná cesta je niečo čo zažívajú mnohí ľudia. A že mať pochybnosti o sebe a svojich schopnostiach je univerzálna skúsenosť, ktorú zažíva každý. Uvedomil som si, že nie som sám vo svojich pochybnostiach.
Keď som sa pokúsil vidieť svoje neistoty iným spôsobom napadlo ma že to môžem vnímať ako môjho kamaráta, ktorý mi v živote poskytuje cenné ponaučenia. Bol by to akýsi spoločník, ktorý ma pobáda k zamysleniu sa pred dôležitými rozhodnutiami a neustále ma vyzýva, aby som nebral seba samého príliš vážne.
Takže som sa rozhodol, že sa nebudem snažiť potláčať svoje pochybnosti o sebe, ale budem s nimi skôr komunikovať. Začal som mať s nimi úprimné rozhovory, akoby to boli skutoční ľudia. A v tejto komunikácii som objavil hlbšie vrstvy svojich neistôt.
Namiesto toho, aby som sa týchto pocitov obával, rozhodol som sa s nimi vstúpiť do zábavnej hry. V hlave mi zaznelo: „Nedokážeš to,“ odpovedal som si: „Skús ma zastaviť!“ Táto hra ma donútila pozrieť sa na nato ako na niečo zaujímavé, nie na prekážku. A naučil som sa akceptovať chyby a smiať sa nad nimi, spolu so svojím spoločníkom.
Neprestal som sa usilovať o dosiahnutie svojich cieľov, ale začal som si uvedomovať, že nikto nie je dokonalý. Aj ja mám svoje slabosti a silné stránky a to je úplne v poriadku. Začal som sa zameriavať na to, čo ma robí jedinečným, a už som sa nemusel trápiť pre svoje nedokonalosti.
V priebehu tejto zábavnej cesty som si uvedomil, že moje neistoty strácajú svoju moc nado mnou. Stali sa akýmsi priateľským pripomínačom, že život je dobrodružstvo a nemusím sa báť keďzakopnem alebo spadnem. Začal som prjímať seba so všetkými svojimi nedokonalosťami a začal som sa viac zameriavať na učenie sa a rast z každej skúsenosti.
Samozrejme, táto cesta nebola bez problémov. Stále boli okamihy, kedy som sa vrátil k seba-kritike a neistotám. Ale uvedomil som si, že to je súčasťou procesu a nemusím sa za to hanbiť. Pochybnosti nie sú nepriateľ, ktoréhoreba poraziť, ale skôr neoddeliteľná súčasť mňa.
Ako som sa pozeral späť na svoj pokrok zistil som, že moje sebavedomie nevzniklo z toho, že by som sa stal perfektným, ale preto že som si začal vážiť a prijímať svoje vlastné nedokonalosti. Stal som sa odolnejším v tvári neúspechov a pochopil som, že to čo je skutočne dôležité, je snaha a ochota sa učiť a rásť.
Prijatie svojich obáv mi tiež otvorilo dvere ku samopoznaniu. Začal som skúmať nové vášne a záujmy bez strachu, zo zlyhania. Vďaka tomu som objavil skryté talenty a schopnosti, o ktorých som predtým netušil.
Celá táto cesta od seba-pochybnosti o k seba-vedomiu bola oslobodzujúca. Odbúral som tým ťažký pancier seba-kritiky a začal som sa cítiť slobodnejší. Uvedomil som si, že život nie je len o tom, ako dosiahnuť dokonalosť, ale o tom, ako prijať samého seba s všetkými svojimi nedokonalosťami a zároveň sa s tým zasmiať.
Takže ak si niekto iný číta tento článok a zažíva podobné pocity chcem ti povedať, že nie si sám. Všetci máme svoje obavy a neistoty. Ale to nám nebráni v tom, aby sme mohli byť odvážni, usmievali sa od ucha k uchu a napredovali. Vítaj svoje pochybnosti ako nezvyčajného priateľa a vydaj sa na cestu rastu a pochopenia samého seba. Buď odvážny!
