Dávno pradávno, žil raz jeden mladý chalan v malej zabudnutej dedinke. Bol to veselý chlapík, ktorý sa vždy usmieval, nezáležiac na okolnostiach. Ľudia v dedine ho mali radi pre jeho pozitívny postoj a nákazlivý smiech.
Výstup
Jedného dňa sa rozhodol vystúpiť na vysokú horu, ktorá sa týčila nad dedinou. Bolo to náročný výstup, veľa ľudí ju nedokázalo zdolať ale on bol odhodlaný dostať sa až na vrchol. Zbalil si svoju tašku s jedlom, vodou, pár ďalšími vecami a vyrazil skoro ráno na úsvite.
Keď stúpal čoraz vyššie, výstup sa stával ťažší a ťažší. Cesta sa stávala strmšou a vzduch sa dýchal horšie. Začal sa cítiť unavený a strácal dych. Urobil pár hlbokých nádychov, ale moc mu to nepomáhalo.
Práve vtedy, keď už bol pripravený vzdať sa, zbadal starého muža ako sedí na skale a pozerá práve na neho. Slušne ho pozdravil a začal mu rozprávať o svojej ceste na vrchol. Starý muž sa usmial a povedal: „Mám pre teba tajomstvo, ktoré ti pomôže dostať sa na vrchol.“
Tajomstvo
Chlapec bol zvedavý na tajomstvo a starý muž pokračoval: „Jednoducho dávaj jednu nohu pred druhú, pravú nohu pred ľavú a ľavú nohu pred pravú. Pokračuj v tomto a dosiahneš vrchol oveľa skôr.“
Ostal zmätený a pomyslel si: „Vari to nie je to, čo som robil po celú dobu?“ Ale poďakoval sa starému mužovi a pokračoval v náročnom výstupe.
Keď stúpal vyššie a vyššie, nemohol sa ubrániť smiechu pri pomyslení na starého pána. Aj tak naďalej pokračoval v tomto jednoduchom spôsobe chôdze a na jeho prekvapenie sa dostal na vrchol hory rýchlejšie, ako očakával.
Prekvapenie
Keď chlapec dosiahol vrchol, videl tam starého muža, ktorý na neho čakal. Bol prekvapený, že ho tam vidí a povedal: „Nasledoval som Tvoje rady, ale stále nechápem, ako mi to pomohlo stúpať rýchlejšie.“
Starý muž sa usmial a povedal: „No, syn môj, je to jednoduché. Keď si liezol, sústredil si sa na dych, kroky a pohyby. Netrápil si sa budúcnosťou ani minulosťou. Žil si jednoducho v prítomnom okamihu. A to je tajomstvo šťastného a úspešného života.“
Chalan bol ohromený múdrosťou starého muža a poďakoval mu za radu. Uvedomil si, že výstup ho naučil cennú lekciu.
Od toho dňa žil svoj život naplno, užíval si každý okamih a vždy držal pravú nohu pred ľavou nohou a ľavú nohu pred pravou nohou.
