Nebráň sa spraviť dôležité zmeny len preto, že máš obavy z nepoznaných vecí. Veľké zmeny prinášajú aj svoj risk, ale čo je lepšou alternatívou ? Žiť nešťastný nenaplnený život ? Alebo skúsiť žiť ako si praješ a s veľkou pravdepodobnosťou si napĺňať aj sny?
Poznám presne tie pocity, pretože tým všetkým som si prešiel aj ja. Je dobré vedieť identifikovať prečo rozmýšľame ako rozmýšľame. Myslím, že od útleho veku napriek tomu, že rodičia nám chcú hlavne dobre sme v niektorých veciach podceňovaní a tou prílišnou ochranou nám niekedy viac uškodia.
Ako príklad uvediem moje začiatky v Anglicku, kde som sa na určitú dobu presťahoval a okrem Hello, Bye som nevedel ceknúť nič. Hanbil som sa komunikovať aj keď som už ovládal nejaké vety. Prečo? Lebo som mal obavy z toho ako to budú vnímať ostatní ľudia. Doslovne som bol zablokovaný keď som mal súvisle rozprávať. Ale nakoniec som si uvedomil, že týmto spôsobom si škodím ešte viac.
Kedy nastal zlom
Nejakým spôsobom som kombináciou lámavej angličtiny a posunkovej reči na pohovore získal prácu v potravinách. Jedného dňa ma poslali na pokladňu napriek mojím protestom a vtedy to prišlo. Videl som úsmevy ľudí a moje namýšľanie sa vytratilo ako šedý mrak nad hlavou. Spustil som moju komickú angličtinu a keď sa ešte teraz zamýšľam aj kombinácie, ktorým nikto nerozumel. Ale v tom som pocítil neopísateľnú energiu, úľavu. Čím viac som rozprával napriek chybám, tým viac som sa naučil. Asi o 2 mesiace môjho dobrodružstva za pokladňou sa moja angličtina výrazne zlepšila a k tomu som si našiel nových kamarátov.
Ponaučenie
Nieje zaručené, že všetko čo začneme sa stretne len s pozitívnou odozvou ostatných ale to nevadí. Veď predsa Tí najslávnejší ľudia prechádzali utrpením či kritikou než sa stali známymi, ale neprestali veriť a preto sme sa dozvedeli akí sú výnimoční.
Mojím príbehom som chcel poukázať na to, ako si sami vieme niekedy blokovať cestu. Naozaj nieje hanba robiť chyby a nebyť dokonalým hneď na začiatku. To nieje podstatné. Dôležité je užívať si to a tešiť sa na novú zmenu..
